História aktívneho sedenia siaha až na začiatok 20. storočia. George W Sheron v roku 1909 patentoval stoličku s aktívnym sedadlom, umiestnenom na guľovom čape. Nasledovali patenty z Ázie, Ameriky a množstvo väčších alebo menších inovácií. Ako dnes už vieme, guľový čap alebo ľudovo povedané trn, nie je najlepšie riešenie, keďže dovoľuje iba otočný vertikálny pohyb okolo bodu upevnenia sedadla, ale nedovoľuje horizontálny pohyb do strán. Toto obmedzenie pohybu nie je v súlade s biomechanikou tela a môže spôsobiť zatuhnutie v spodnej časti chrbta až blokáciu LS51.

V roku 1993 v Slovinsku známy výrobca patentoval stoličku na jednoduchej pružine, čo je z hľadiska pohybu výborné riešenie. Avšak časom sa ukázalo, že iba jednoduchá pružina nestačí. Žiadny výrobca na svete, v žiadnom odvetví, nedokáže vyrobiť výrobok, ktorý sa nikdy nepokazí. Aj výrobcovia pružín majú technické normy, v ktorých sa ráta s tým, že určité percento sa môže poškodiť. Preto dnes nájdeme na internete množstvo fotiek stoličiek s prasknutou pružinou.

Dnes skúsení a renomovaný výrobcovia montujú na stoličky buď bezpečnostné dorazy alebo iné dvojité zabezpečenie. Ak sa náhodou stane, že pružina praskne – nespadnete aj zo sedadlom na zem a vyhnete sa možnému nepríjemnému zraneniu. Napriek akejkoľvek snahe ani my nedokážeme vyrobiť pružinu, ktorá sa nemôže pokaziť. Po takmer 10 rokoch vývoja montujeme na stoličky Vertebro tretiu generáciu systému s bezpečnostným dorazom. Pružina tlmí náklon, kinetické jadro má zníženú os a umožňuje pohybový rozsah do strán tak, ako jednoduchá pružina alebo fit lopta. Takže pohybové možnosti stoličky sú v súlade s biomechanikou ľudského tela a zároveň je systém maximálne bezpečný. Bezpečnostný doraz obmedzuje náklon sedadla, iba do požadovaného uhla a zabraňuje „preklopeniu sedadla.“